Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
Narodila som sa v Bratislava-Rači 9. 9. 1941, nad Račou v tzv. Komandloch v rodine Mičunkovej. Vychovaná som bola starými rodičmi a pomocnou rukou Karolky, ktorá bola vtedy najmladšia dcéra babky a dedka. V Rači som skončila 8-ročenku, čo bolo dosť ťažké pre vzdialenosť do školy a zo školy, veď som bola malá a potrebovala som, aby niekto vždy so mnou išiel. Dnes ľutujem babku, že koľko sa pre mňa nachodila vtedy a často i neskôr, keď sa o mňa strachovala. Keď prišlo k rozhodovaniu, čo ďalej, vtedy som si podala na dve školy, pedagogickú a zdravotnú školu. Prijímacie skúšky som robila prvé na zdravotnej, ktoré som urobila, a na pedagogickú som sa už nepokúšala, lebo vtedy bola iba v Modre. Zdravotná škola bola normálne na 3 roky, ale my sme boli ročník, keď sa štúdium zmenilo na 4 roky. Po skončení školy som pracovala pár mesiacov v Dimitrovke ako zdravotná sestra na ich klinike, kde som nadobudla veľa praxe. Odtiaľ som prešla do nemocnice na Patrónku (VN), kde som najprv bola na oddelení a odtiaľ som prešla na operačný sál. Počas nočných služieb sme mali na starosti i ambulanciu, čo bolo dosť namáhavé. Keďže sme boli dobre zaškolené, všetko sme zvládli. Počas mojej práce som stále dochádzala z Rače z Komandlov a často, keď som skončila odpoludňajšiu službu, hneď ráno som išla na dennú. To znamenalo vstávať o 5-tej ráno. Zaujímavé iba je, že ako som sa dostala k myšlienke ísť na zdravotníctvo. Bola to manželka Dr. Hlaváča, ktorá mala sformovanú skupinu dobrovoľných sestier a ja som bola medzi nimi, a tak počas žatvy som tam bola s malou lekárničkou, aby som poskytla pomoc, ak by sa niekomu niečo stalo. Dnes, keď si na to spomeniem, asi by som bola prvá odpadla, keby sa bolo ozaj niečo stalo. Naši sa nakoniec presťahovali dolu do Rače, ale ja už som s nimi dlho nebývala. V 1964 som sa vydala a odsťahovala sa do mesta a po necelých 2 rokoch sme sa presťahovali do vlastného bytu na Pošni. Odtiaľ sme v roku 1968 odišli na návštevu k tete do Viedne a za 7 dní sme boli v zemi, kde žijeme doteraz.

0 komentárov:

Zverejnenie komentára